Nebtech sa nervózne obzeral okolo seba. Keby ho niekto videl, ako ide bez zavolania do kráľovninej izby, faraón by ho dal zbičovať. Ale on to riskol. Miloval Neferneferure a nechcel aby sa jej niečo stalo. Obzrel sa za seba. Hapuset naňho kývol a on otvoril veľké pozlátené dvere ku kráľovnej. Potichu nakukol do vnútra. Jej otrokyňa tu nebola. Nebtech vošiel a zatvoril za sebou dvere. Obzrel sa okolo seba. Už na prvý pohľad bolo vidno, že kráľovná miluje zlato. Na jej toaletnom stolíku bola položená malá otvorená skrinka, v ktorej boli uložené šperky rozličných tvarov a veľkostí. Medené zrkadlo bolo dokonalo vyleštené a odrážali sa v ňom plamene sviec. Na veľkých oknách boli natiahnuté kusy plátna, aby ochránili kráľovnú pred slnkom. Podišiel k jej posteli. Na veľkej pozlátenej posteli spala skutočná kráľovná. Mala prekrásnu tvár, presne ako Nefertiti. Plné pery mala zovreté a neupravené čierne vlasy jej lemovali typicky výrazné lícne kosti. Jej korunka s kobrou bola akoby hodená na stolčeku vedľa jej postele. Prišiel až ku koncu jej postele a rozmýšľal. Ked sa jej dotkne, sama ho dá zbičovať. Ale ako ju zobudiť?
,,Kráľovná? Vaše veličenstvo ja... nespite, pozrite sa na mňa, ako sa cítite? Veličenstvo?"
Neferneferure sa pomaly prebudila. Vyzerala chorľavo a unavene. Ked sa naňho ale pozrela, vycítil z jej medových očí ohromnú silu.
,,Povedz mi, Nebtech, koľkokrát som ti vravela, aby si ma neoslovoval veličenstvo, ale Neferure?"
Nebtech si vydýchol a usmial sa na ženu, ktorú miloval z celej svojej duše.
,,Asi tisíc ráz láska moja." Povedal jej s úsmevom a sadol si k nej na posteľ. Kráľovná ho objala a položila mu hlavu na hrud. Sťažka si vzdychla a zatvorila oči.
,,Narodila sa mi dcéra. Je nádherná.... jej otec musí byť na ňu pyšný. Bude z nej veľký faraón."
Nebtech si ju od seba odtiahol a pozrel sa jej do očí.
,,Faraón? Nežiadaš priveľa Neferure? Haremheb ju môže pokojne vyhodiť z paláca, pretože nie je jeho. Malá to bude mať ťažké. Počul som, že si faraón dal zavolať do paláca dcéry šľachticov. Už teraz chce pre svojho syna najkrajšie dievča Egypta. Zasnúbi ich a potom ho vyhlási za svojho nástupcu."
,,Moje dieťa je boh. Počiatok bytia. Jej otec je samotný Re. On je Slnko a ona je Dieťa Slnka.Klenot Slnka. Nič jej nebude stáť v ceste na trón. Patrí jej a ty to dobre vieš. Ľudia ju uctievali už pred jej narodením a jej meno príde oznámiť sám boh. Haremheb ju nemôže ignorovať." Neferure sa postavila z postele a začala sa prechádzať po izbe. ,,PCHE! A čo si to vlastne dovoľuje ten úbohý generál ? Volať si nejakých faganov do zlatého paláca? Na trón zasa zasadne neurodzený! Bez kráľovského pôvodu takže vieš, čo sa stane, však?" obrátila sa na Nebtecha .
,,Faraón vydá svojho nástupcu za tvoju dcéru."
Neferure len prikývla. Zastavila sa pri okne a zamyslene sa pozerala von.
,,Mal by si už ísť. Chcem sa konečne umyť a pôjdem sa pozrieť na moju dcéru. Teraz je s dojkami v ženskej časti paláca medzi tými pobehlicami čo sa s hrdosťou nazývajú ,,Faraónove konkubíny". Chcem ju mať pri sebe."
Nebtech bez slova vstal s zamieril k Neferure. Postavil sa pred ňu a objal ju.
,,Milujem ťa Neferure, a tvoju dcéru budem ochraňovať, akoby bola moja vlastná."
,,Ja viem" odpovedala mu a odtiahla sa. Nemohol čakať nič viac. Ked vyšiel z jej komnaty, kráľovná sa za ním otočila. Oči mala plné sĺz.
,,Prečo si sa nemohol narodiť, ako šľachtic? Prečo som sa ja nemohla narodiť ako sedliačka a žili by sme spolu daleko od Heremheba?" Neferure si kľakla na zem a začali je po tvári neovládateľne tiecť slzy. Ľúbim ťa, láska moja... prečo len nemôžem byť s tebou? Plakala.
Veľká kráľovská manželka Neferneferure sedela na zemi a cítila , ako jej žiaľom puká srdce.
Komentáre