Po bezoblačnej oblohe pokojne plával Mesiac. Stráž pred kráľovským palácom nepokojne postávala. Jeden z nich sa neustále pozeral za seba do paláca, či neuvidí aspoň náznak toho, čo sa deje vo vnútri. Dnes sa totiž malo narodiť dieťa, čo malo zmeniť dejiny Egypta. Dieťa Slnko, Slnko Egypta, Boh Slnko. Takéto prívlastky kolovali medzi obyčajnými ľudmi o nenarodenom dieťati. Vojak sa zhlboka nadýchol. Pozrel sa na oblohu a začal sa modliť za svojho budúceho faraóna.
,,Chnos, mocný boh mesiaca, ochraňuj nášho vládcu. Pretože on bol, je aj bude Slnko Egypta. Daj aby dieťa narodené v tvojej noci bolo zdravé a silné po celý život. Ochraňuj ho a miluj, tak ako ho budú milovať jeho poddaní." Vojak sa na chvíľu prestal modliť. Za sebou počul kroky pôrodných báb. Zbledol a na prázdno preglgol. Jeho nervozitu si všimol jeho priateľ. Chytil ho za plece a potichu mu vravel:,, Nemôžeš niečo také cítiť k našej kráľovnej. Ona je z rodu skutočných vládcov, nie ako faraón. Ona má urodzenú krv, faraón bol iba generál. Môžeš k nej pociťovať iba lásku ku kráľovnej, nie lásku k žene, ako keby bola prostou dedinčankou. Spamätaj sa!"
Nebtech sa vyľakane pozrel na svojho priateľa. Z komnát kráľovnej sa ozval výkrik jednej z báb.
,,Ja musím ísť. Nemôžem tu ostať." Chcel zísť dole po schodoch, ale Hapuset ho drsne chytil za ruku a otočil ho k sebe.
,,Ty chceš tak uraziť našu kráľovnú? Myslíš si, že čo i len zastoná pri pôrode? Ona nie je ako ženy z háremu, čo pri pôrode vrieskajú na celý palác. Ostaneš tu a budeš počuť, ako plače nový faraón."
Nebtech sa trocha upokojil. Ako vojak v kráľovninej stráži pôsobil dva roky. Od vtedy, čo si ju faraón Haremheb zobral za druhú manželku. Faraón sa dostal na trón po mladučkom Tutanchamonovi, ktorý vo svojich osemnástich rokoch zomrel. Potom mu ale cestu na trón skomplikovala vdova po Tutanchamónovi, dcéra prekliateho faraóna Achnatona , Anchesenamon. Vydala sa totiž za starého Ajeho a vyhlásila ho faraónom. Vládol necelé štyri roky. Ked zomrel, haremhebovú manželku Mut vyhlásili za veľkú kráľovskú manželku a, ako všetci očakávali, svojho manžela ešte nevyhlásila za faraóna, pretože ani ona ani on neboli z kráľovského rodu. Medzi ľudmi bol obľúbený, ale niektorý vojaci neuznávali jeho autoritu. No pred dvoma rokmi dosiahla Neferneferure dvadsať rokov , odišla z Esetinho chrámu a Haremhab si ju mohol vziať za ženu, a tak oprávniť svoj nárok na trón.
Neferneferure bola piatou dcérou faraóna Achnatona a krásnej Nefertiti. Achnaton zavrhol bohov a vyhlásil Atona za jediného, neobmedzeného boha. Z Vesetu sa presťahoval do nového hlavného mesta, Achetatonu. Neferneferure si na čas strávený v Achetatone nespomína, pretože ked zavraždili jej otca, mala štyri roky. Jej sestra, kráľovná Anchesenamon si ju vzala so sebou do paláca a malá princezná vyrastala v prepychu. Ked sa k moci dostal Haremheb, vedela, že sa s ňou bude chcieť oženiť. Vraví sa, že jednej noci utiekla z Vesetu a po Níle sa plavila späť do Achetatonu. Ale nedošla tam. Bohovia s ňou mali iné plány, preto sa jej zjavil Ra. Slnečný boh. Jeden z troch stvoriteľov sveta, a povedal jej, že vynosí jeho dieťa.
Nie každý tomu ale veril.
Ticho noci preťal výkrik muža. Vojaci sa na seba znepokojene pozreli. Za chvíľu buchli dvere a otočili sa. Videli, ako po chodbe kráča rozzúrený faraón.
,,Ty pobehlica! S kým si ma podviedla? Ja som faraón! Teba aj toho bastarda dám na úsvite popraviť ty suka!"
Haremheb vrieskal ako zmyslov zbavený. Prešiel okolo vojakov a zamieril do záhrad. Odtiaľ sa ozýval jeho šialený krik. Zrazu všetko stíchlo. Ani len vetrík nezavial.
Z kráľovniných komnát sa ozýval prenikavý smiech. Detský plač a kráľovnin smiech sa šírili palácom a naháňal strach jeho obyvateľom.
Komentáre